Kvalitný vzťah

V manželskej poradni a pri párovom psychoterapeutovi nám je zrejmé, že vzťahy sú základom nášho života. Ovplyvňujú našu náladu, fungovanie a vnímanie sveta. Kvalitný vzťah poskytuje pocit bezpečia a možnosť byť sami sebou. Udržanie kvalitného vzťahu však nie je jednoduché. Je dôležité si uvedomiť, čo sme sa naučili v pôvodnej rodine a aké vzory sme si z nej preniesli. Pri nepríjemných situáciách vyzývame k sebareflexii a zváženiu, ako sa chceme správať vo vzťahu. Hranice hrajú kľúčovú rolu v udržiavaní kvalitných vzťahov. Je dôležité komunikovať svoje hranice už na začiatku vzťahu a byť trpezlivý/á, keď partner postupne spoznáva, čo je akceptovateľné. V manželskej poradni a s pomocou párového psychoterapeuta môžeme spoločne pracovať na zlepšení a udržaní kvalitného vzťahu.

Vzťahy sú pre nás jedným zo základných pilierov života. Vďaka nim sa cítime dobre, smejeme sa, ale aj plačeme, či sme neistí. Ovplyvňujú naše rozpoloženie, naše fungovanie, naše vnímanie sveta. Preto je dôležité, aby väčšina vzťahov v našom živote bola kvalitná. 

Čo to však znamená, mať kvalitný vzťah?

Kvalitný vzťah má veľa podôb, pretože každému z nás vyhovuje iný typ komunikácie, správania či iný humor. Kvalitný vzťah však má aj spoločné črty. Ak je väčšina z nich naplnená, prežívame v danom vzťahu stav, o ktorom všetci snívame, pozeráme sa naň vo filmoch, vídavame ho v lete na lavičkách v parkoch. V tomto vzťahu máme pocit bezpečia. Pocit, že môžeme byť sami sebou, bez toho, aby nám niekto klopol po ruke či po hlave (metaforicky) za to, ako sa správame a čo hovoríme. Istota, že sa môžeme o toho druhého či druhú oprieť a to psychicky aj fyzicky. Skrátka cítime, že tento človek je náš.

Znie to celé jednoducho, no mať a najmä udržať si kvalitný vzťah nie je vôbec jednoduché. Som si istá, že veľa z nás z času na čas premýšľa, aké by to bolo mať zas vzťah ako na začiatku, alebo mať vzťah lepší ako kedykoľvek predtým. A pritom máme partnera či partnerku, s ktorými môžeme mať presne to o čom snívame.

Čo môžeme urobiť, aby sme mali kvalitnejší vzťah?

1. Nezabúdajme, čo sme sa naučili v pôvodnej rodine.

V našej pôvodnej rodine sme ako deti sledovali svojich rodičov/rodiča, nevedome sme od nich/neho preberali správanie, komunikáciu, prejavy voči ostatným ľuďom. Podľa toho či sme doma videli fungujúce pevné vzťahy, nefungujúce vzťahy alebo žiadny vzťah, sme si vytvorili dôveru voči vzťahom s našim okolím. V škôlke a škole sme si začali zakladať priateľstvá, neskôr prvé lásky. Na týchto vzťahoch sme si vyskúšali ako tí druhí reagujú na naše správanie vo vzťahu. Na základe toho sme sa rozhodovali, či si naše správanie ponecháme, či ho zmeníme alebo si pomyslíme, že všetci ostatní sú čudní :) A teraz sme tu. So všetkým našim naučeným, prerobeným či vynoveným správaním sa vo vzťahu. Zastavme sa na chvíľku pri najbližšej situácii, ktorá sa nám v našom vzťahu nebude páčiť. Prestaňme sa na chvíľu sústrediť, čo ten druhý spravil alebo nespravil.

Porozmýšľajme nad tým: Čo som povedal/a? Prečo som to povedal/a? Ako som sa cítil/a?

Tieto otázky nám pomôžu premyslieť si, či v nepríjemnej alebo vypätej situácii reagujeme skutočne na ňu. Občas sa totiž stáva, že reagujeme na podobnú situáciu, ktorú poznáme z minulosti a tá súčasná nám ju pripomína. Môžeme si uvedomiť, či reagujeme na aktuálnu situáciu alebo na strach či neistotu, ktorú v sebe nosíme a pri nepríjemných situáciách cítime. A v konečnom dôsledku si môžeme premyslieť či sa naozaj takto chceme správať (ak áno, je to naše vedomé rozhodnutie a je to v poriadku) alebo sa môžme rozhodnúť, že by sme sa radi v danej situácii zachovali inak. Tak, aby sme svoj vzťah ešte viac spojili ako rozdelili. Aby sme ho skvalitnili.

Pri našom rozmýšľaní však nikdy netreba zabúdať na niečo veľmi dôležité.....

2. Hranice alebo čo sa naučíme na začiatku

Každý z nás v sebe cíti, čo nám vo vzťahoch príjemné je a čo nie je. Dávame to však najavo? Povieme dosť, keď je nám rozhovor či situácia nepríjemná?

Na začiatku vzťahu máme tendenciu tolerovať vo vzťahu viac ako sme ochotní tolerovať už v dlhodobých vzťahoch. Tolerujeme neporiadok, nedochvíľnosť, neochotu, finančnú závislosť a čokoľvek iné. Tolerujeme s myšlienkou "Veď on/a sa zmení. Bude to lepšie." Čo sa ale deje skutočne?

Učíme nášho partnera alebo partnerku, ako sa k nám môže správať, ako sa s nami môže rozprávať a kam až vrámci vzťahu môže zájsť. Postupne ako sa to náš partner/partnerka učí a uvoľňuje sa vo vzťahu, nám dochádza trpezlivosť, pretože čoraz dlhšie trpíme niečo, čo nám príjemné nie je. Kvalita nášho vzťahu tým trpí a postupne ho to znehodnocuje. Spôsobuje to prerábanie pravidiel a hraníc vo vzájomnom vzťahu. My požadujeme len to, čo nám je príjemné, no partner alebo partnerka sa odznova učí, čo teda v skutočnosti vo vzťahu je alebo nie je akceptovateľné. Môže sa stať, že mu/jej nové pravidlá už vyhovovať nebudú.

Ako si teda zabezpečiť, aby sme už na začiatku zakladali kvalitné vzťahy?

Buďme sami sebou, komunikujme svoje hranice hneď na začiatku. Ak má partner/partnerka o nás záujem, bude nás a naše hranice spoznávať a rešpektovať. Ak nie, tak si úprimne odpovedzme, či chceme zakladať taký vzťah.

A čo v dlhodobom vzťahu?

Neostáva nám nič iné ako trpezlivosť. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že partner/ka robí to, čo sme ju/jeho naučili na začiatku, že môže, pretože to tolerujeme. Komunikujme teda otvorene o zmenách, ktoré požadujeme aj prečo sú pre nás dôležité. Už aj bez zmeny si môžete povedať, že ste na správnej ceste za kvalitným vzťahom a to vďaka vzájomnej komunikácii a spolupráci, do ktorej ste sa spolu pustili.

3. Nielen, ale aj...

Je to stará známa poučka, na ktorú častokrát zabúdame. Vo vzťahu musíme nielen prijímať, ale aj dávať.Znie to jednoducho, je to však náročné. 

Pre niekoho z nás je ťažké príjímať. Prijímať starostlivosť od partnera, pretože ho predsa nebudeme obťažovať, nechať si kúpiť večeru, nechať si urobiť masáž, nechať sa prekvapiť dovolenkou či nechať si niečo opraviť. Ak je pre nás ťažké prijímať lásku a robíme si pri jej prejavoch výčitky či nás prepadajú pocity, že si ju nezaslúžime, vedieme partnera/partnerku k tomu, aby pomaly s prejavmi lásky prestával/a. Môže sa stať, že si jedného dňa uvedomíme, že veď on/a mi už lásku vôbec nedáva najavo.

Zastavme sa v tejto chvíli a popremýšľajme, či to tak bolo vždy alebo sa to stalo časom. Nakoniec, nie je hanba o prejav lásky aj poprosiť, pripomenúť sa, niečo ako "Haló som tu a stojím o tvoju lásku (starostlivosť, čas, pozornosť, ....)".

Pre niekoho nie je jednoduché vo vzťahu dávať. Dávanie je zraniteľné. Dávať najavo lásku znamená byť zraniteľný/á voči odmietnutiu. Deliť sa o svoj čas, lásku a starostlivosť znamená dávať zo seba tomu druhému bez záruky, že mi to vráti. Bez ochoty byť zraniteľná/ý sa nám však nepodarí vybudovať si kvalitný vzťah.

Mať kvalitný vzťah je krásne. Musíme si v sebe ale ujasniť, či sme ochotní byť v ňom a správať sa v ňom tak, aby sme jeho kvalitu udržiavali a naďalej budovali. Byť v ňom naplno, vo svojej skutočnej podobe so skutočnými potrebami a požiadavkami (ideálne od začiatku), ochotní dávať a aj prijímať.

Ste ochotní?